1. Martin Škraban – VIII. B
2. Michaela Augustínová – VIII. A
3. Mária Jasenovcová – VII. A

Neďaleko nášho rajeckého kostola stoja budovy, ktoré sú vekom staršie ako ja, ale naplnené mladosťou. Tieto budovy patria Cirkevnej základnej škole sv. J. M. Vianneyho a Gymnáziu Andreja Škrábika, dnes už pod názvom Katolícka spojená škola.
Ja túto školu navštevujem už osem rokov. Myslím si, že to boli zatiaľ tie najzaujímavejšie prežité roky môjho života, aj keď ich nemám až tak veľa. Keď som prišla do školy a stala som sa prváčkou ako každé dieťa, veľmi som sa tešila. Tešila som sa hlavne na to, že spoznám nových kamarátov, pani učiteľky, učiteľov a že dostanem veľa nových vecí, ktoré budem potrebovať na vyučovanie. Prvý stupeň základnej školy bol skvelý. Mali sme prvé sväté prijímanie krásne pripravené pánom dekanom Vladimírom Kutišom a našimi rodičmi. Chodievali sme spolu s našou pani triednou učiteľkou Evou Majerčíkovou na rôzne vzdelávacie výlety, ktoré boli plné radosti a zábavy. Ale blížil sa koniec štvrtého ročníka a my žiaci sme boli čoraz viac neveselí, lebo niektorí naši kamaráti odchádzali na gymnázium. Ale aj napriek tomu sa ešte dnes s touto “elitou” radi stretávame na chodbách.
Prvý deň piateho ročníka sme boli všetci tak trochu hanbliví a asi aj preto, že sme mali pár nových spolužiakov a novú pani triednu učiteľku. Postupm času sme sa však spriatelili so všetkými, ktorých sme nepoznali a dalo by sa povedať, že sme vytvorili dobrý triedny tím, ktorému často učitelia pripomínajú, že sme sa prišli do školy učiť a nie zabávať. Je to pravda, ale cez prestávky ako je to zvykom vo všetkých školách, či sa to páči alebo nie, sa žiaci často v triede i na chodbe zabávajú rôznymi spôsobmi. Niekedy sme dosť hluční, alebo príliš blázniví, ale vieme byť aj dobrí a poslušní.
Keď som bola v nižších ročníkoch, mnoho žiakov hovorilo, ako zle sa majú v škole, ako sú na školu alergickí. Ale pravda je taká, že si často neuvedomujeme, aká je škola pre nás veľký dar od Boha a nie vždy si ho vážime. Veď koľko detí v chudobnejších krajinách školy vôbec nemajú a aké by boli šťastné, keby sa im taká možnosť naskytla. Preto si treba vážiť našu školu a chrániť si ju.
S úctou uznávam, že vďaka nej, našim pedagógom, ale aj mojim rodičom mám terajšie vedomosti a vďaka nej som spoznala aj mnohých priateľov, na ktorých budem dlho spomínať.
Našej naj... škole želám dlhé trvanie.