Kalwaria Zebrzydowska

Máme tuhý korienok a nenecháme sa len tak niečím odradiť od našich plánov, a tak sme sa, napriek mrazu a vetru, snehu a závejom, vybrali 15. marca na cestu do Poľska..

Prvé zo „zastavení“, ktoré sme absolvovali na našej púti bolo ešte na Slovensku, kúsok za Čadcou. Celkom neplánovane sme tu mali (aj keď len z autobusu) „prehliadku“ miestneho vrakoviska. A napriek tomu, že sme po hodine na jednom mieste v kolóne chvíľku mysleli, že to bude jediné, čo dnes uvidíme, zostali sme pokojní... a vyplatilo sa.

Prešli sme hranice a na všeobecnú radosť naše kroky viedli do Inwaldu, kde sme prešli celým svetom v tamojšom parku miniatúr. Videli sme veľa nevídaného – veď kto sa môže pochváliť, že videl sneh na Veľkonočných ostrovoch, či zasnežený Tádž Mahal. Potom už len „poblúdiť si“ v labyrinte a hor sa ďalej.

Nepochybne krásne spomienky nám zostanú na Kalwariu Zebrzydowsku, jedno z najznámejších pútnických miest v Poľsku. Obzreli sme si kostol, milostivý obraz Panny Márie, pomodlili sme sa za naše potreby i našich blízkych a zohriali sa teplým čajom v tunajšej kaviarničke. Od našej milej sprievodkyne sme počuli množstvo zaujímavých informácií o histórii aj súčasnosti tohto miesta.

Aj za nášho nového svätého otca Františka sme sa pomodlili vo Wadowickom kostole, v ktorom bol pokrstený blahoslavený Ján Pavol II. Po atentáte naňho, z vďačnosti Bohu za jeho záchranu, postavili miestni veriaci nový chrám, Kostol sv. Petra, v ktorom sme sa spoločne pomodlili krížovú cestu. Mali sme v pláne navštíviť aj rodný dom pápeža, ale nie je ešte otvorený, nakoľko tu prebieha rekonštrukcia. Tak aspoň vieme, čo si ako prvé pozrieme, keď tam opäť pôjdeme.

Po tom, ako sme si kúpili niečo na pamiatku sme sa vybrali na cestu domov uvedomujúc si, že sme dostali mnoho pekného. A napriek arktickému počasiu nikomu z nás nezostal v srdci chlad.

Článok v Rajčan 5/2013

Stiahnuť všetko