Venček

Naše deti nám mali predviesť, čo sa naučili za niekoľko týždňov na tanečnej. Ešte v to popoludnie sústredene dolaďovali posledné tanečné kroky a pózy. Konečne nastal večer. Sedeli sme za vyzdobenými stolmi a s napätím očakávali, kedy vojdú do tanečnej sály. Vkráčali za sprievodu pomalej hudby. Boli sme šťastní a pyšní. Všetci boli nádherní. Dievčatá v pestrofarebných šatách, s kvetmi vo vlasoch, chlapci v oblekoch, ktoré im sadli ako uliate, s ružami v rukách pre svoje dámy.
Po prvých neistých a rozpačitých krokoch nám v plnej paráde ukázali, čo sa naučili. Previedli nás všetkým, počnúc walzom, cez blues a latino mix a končiac country tancom. Vrcholom nádherného večera bol venčekový tanec, prekvapením tanečná súťaž, v ktorej boli víťazmi všetci.
 Ako to vyjadriť pár slovami?
Atmosféra ohromná, nálada úžasná, večera výborná, dojmy neopísateľné. Kto tam nebol, môže len ľutovať.
 Dlho očakávaný večer dopadol výborne. Pre naše deti bol vyvrcholením poctivého tanečného drilovania, pre nás rodičov bol pohľad na svoje dieťa aj pripomenutím vlastnej mladosti.  Uvedomili sme si, že naše milované deti nám v ten večer vtancovali na cestu k svojej  dospelosti...
Vďaka za krásny večer, vďaka našim deťom, vďaka pánovi učiteľovi tanca Augustínovi, pani triednej učiteľke Hoskovcovej a všetkým, ktorí nám tento zážitok pripravili.